Na otázku umelého oplodnenia som už odpovedal, preto využívam dnes odpoveď dp. Mareka Iskru, ktorý je podsekretárom Rady pre rodinu pri KBS:
Cirkev rozumie utrpeniu tých manželských párov, ktoré zistia že sú neplodné: „Čože mi dáš?” pýta sa Abrahám Boha, „veď ja odídem bezdetný…“ (Gn 15, 2). „Daj mi deti! Ak nie, zomriem,“ kričí Ráchel na svojho manžela Jakuba (Gn 30, 1). Túžba mať dieťa je zo strany rodičov prirodzená: ňou sa vyjadruje povolanie do otcovstva a materstva, ktoré je zapísané do manželskej lásky. Táto túžba môže byť ešte silnejšia, keď je manželská dvojica postihnutá neplodnosťou, ktorá sa ukazuje ako nevyliečiteľná.
Rôzne techniky umelého oplodňovania, ktoré zdanlivo slúžia životu, v praxi avšak vytvárajú možnosť nových útokov na život. Z morálneho hľadiska sú neprijateľné, pretože oddeľujú plodenie od pravého ľudského kontextu manželského aktu a okrem toho tí, čo tieto techniky uplatňujú, zaznamenávajú dnes vysoké percento nezdarov: týka sa to nie natoľko samotného momentu oplodnenia, ako nasledujúcej fázy vývoja embrya, vystaveného riziku rýchlej smrti. Okrem toho v mnohých prípadoch vyprodukuje sa väčší počet embryí, než je nutné na prenesenie do matkinho lona a tieto takzvané nadbytočné embryá sa zabíjajú alebo využívajú vo vedeckých výskumoch, ktoré majú údajne slúžiť pokroku vedy a medicíny, ale v skutočnosti redukujú ľudský život len na „biologický materiál“, ktorým možno slobodne disponovať.
Od okamihu oplodnenia vaječnej bunky sa začína nový život, ktorý nie je životom otca ani matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne vyvíja. Táto bytosť by sa nikdy nestala ľudskou, keby nebola ľudskou už od toho okamihu. Túto evidentnú, vždy uznávanú pravdu moderná genetika dokladá cennými dôkazmi. Napríklad tým, že od prvého okamihu je určený program toho, čím táto živá bytosť bude: osoba, táto individuálna osoba so svojimi presne určenými charakteristickými črtami. Oplodnením sa začína dobrodružstvo ľudského života, hoci treba čas na to, aby sa každá z veľkých potenciálnych schopností plne sformovala a mohla pôsobiť.
Ľudský život je posvätný a nenarušiteľný v každom okamihu svojho jestvovania, aj v počiatočnej fáze, ktorá predchádza narodenie. Človek už v lone matky patrí Bohu, lebo ten, ktorý všetko preniká a pozná, utvára ho a formuje vlastnými rukami, vidí ho, keď je ešte malým, beztvarým embryom, a dokáže v ňom vidieť dospelého človeka, akým sa stane v budúcnosti: jeho dni sú spočítané a jeho povolanie je zapísané „v knihe života“ (porovnaj Ž 139, 1; 13 – 16). Ako to dosvedčujú mnohé biblické texty, aj človek, ešte ukrytý v matkinom lone, je plne osobnou bytosťou, ktorá je predmetom láskyplnej otcovskej Božej prozreteľnosti.
Milá Gabriela.
Zámerne v tejto svojej stručnej odpovedi neuvádzam sériu ďalších morálnych a bioetických problémov ktoré so sebou obnáša umelé oplodnenie. KBS sa tejto téme venovala v niekoľkých vyhláseniach: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-kbs/c/vyhlasenie-komisie-pre-otazky-bioetiky-kbs-k-problemu-oplodnenia-v-skumavke alebo https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/instrukcia-dignitatis-personae
Z vlastnej skúsenosti však odporúčam stretnutie s odborníkmi ktorí dokážu hľadať príčiny neplodnosti manželských párov a teda skutočne pomôcť párom liečbou príčin ich neplodnosti. Často sa totiž stáva, že namiesto liečby sú ponúkané techniky umelého oplodňovania automaticky z čoho plynie centrám asistovanej reprodukcie nemalý zisk. Na Slovensku existujú stretnutia bezdetných manželských párov ktoré organizuje Centrum pre rodinu Banskobystrickej diecézy s cieľom skontaktovať manželov s odborníkmi. Najbližšie stretnutie sa uskutoční v máji a viac informácií sa dozviete na tomto mieste: http://rodinabb.sk/vikend-pre-bezdetne-manzelske-pary-april-2016/ Taktiež odporúčam preštudovať si stránku www.plodar.sk