Dnes problémom u mnohých pokrstených je už samotný fakt nezáujmu o chrám, a nie to ešte riešiť ich prístup k modlitbe. Farizejstvom v prípade dnešných ľahostajných veriacich nie sú slová modlitby, ale spôsob akým sa dokážu ospravedlňovať a vyhovárať poukazujúc na to, že niekto chodí do cerkvi a pritom je “taký a taký”. Lenže žiaľ títo ľudia si vôbec neuvedomujú Ježišovu výstrahu: “tento odišiel z chrámu ospravedlnený, a nie tamten ” – a ja by som dnes dodal: a nie tamten, ktorý v chráme vôbec nebol… Lebo aj spôsob pohŕdania a výsmechu od tých, ktorí do cerkvi nechodia sa až veľmi nápadne podobá spôsobu akým sa samoĺúbo chválil farizej, keď poukazoval na nedostatky mytnika a pritom svoje hriechy vôbec nevidel. My sme dnes do chrámu prišli a verím, že nie preto, lebo je tu biskup, lež preto, že si uvedomujeme potrebu ospravedlnenia ktoré dáva Boh, ktorý sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť. Lebo je istou známkou poníženosti i to, že si človek prichádzajúc do chrámu uvedomí svoju závislosť na Božiom riadení a nenamýšĺa si, že on Boha nepotrebuje. Lebo pri našom pohŕdaní domom Božím a Kristovou obetou sv.liturgie sa dá vidieť aj odmietanie Boha, ktorý nám prikázal svätiť deň sviatočný. Ale človek sa takto môže správať len do času, kedy príde problém, choroba a ťažkosti, v ktorých si žiada Božiu pomoc. Tá však už nemusí prísť, lebo je veľa prípadov ľudí, ktorí si mysleli, že na starobu začnú chodiť do chrámu, ale prekvapila ich choroba a zrazu sa nevládali postaviť na nohy. Mnohým zostal len smútok v duši: …keby som ešte aspoň ráz mohol vkročiť do chrámu…, alebo odídu tak náhle, že ich tam už ani nedonesú. Ježiš nám dnešným podobenstvom poukazuje na chrám, do ktorého prichádzajú ľudia s rozličnými úmyslami, o ktorých Boh vie, ale nepoznáme ich my, preto nesmieme súdiť ako farizej. Skôr sa máme usilovať prichádzať do chrámu pravidelne a so skrúšeným srdcom, aby sme obsiahli ospravedlnenie, lebo ráz nám môže prísť čas, kedy už nebudeme môcť nič dosiahnuť. Mýtnik aj farizej aspoň išli do chrámu a tak dnes vieme, čo v ňom máme robiť, aby sme tam neboli “zbytočne”, ba až hriešne. Keď už to z Ježišovho podobenstva vieme, tak si usporiadajme život v zmysle Kristových slov, aby sme raz, až bude neskoro nemuseli ľutovať toho nedeľne premrhaného času, v ktorom sme nezískali pre dušu nič pozitívne. Zverme svoj život v pokore a kajúcnosti Bohu, aby o nás platilo: tento odišiel z chrámu ospravedlnený a naplnený Božou milosťou.
+Milan