Nedávno ste odpovedali na otázku o tom, aký mate názor na charizmy Svätého Ducha. Ja by som sa ale chcel opýtať: Ako je to so mnou, keď som veriaci, ktorý preferuje naše tradičné liturgické modlitby. Stretávam sa s názorom ľudí, ktorí majú dar jazykov atd., že každý človek by mal mat tie dary, niekedy mám pocit, že si myslia, že ak sa nemodlím v jazykoch, nechodím na kurzy, že to je zlé, ba dokonca aj hriech, že nechcem sa modliť v jazykoch, ale tradične. Často sa odvolávajú na 14. kapitolu Prvého listu Korinťanom, kde sa píše: „A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi…“ (1 Kor 14, 5a).

Naša viera nie je o dare jazyka a modlitba nie je o nezrozumiteľnom mumlaní. Treba si prečítať celú 14. kapitolu Prvého z listu Korinťanom a pochopíme, že prirodzené správanie aj v živote viery je to, čo buduje Cirkev a nie často nejasné prejavy, ktoré vôbec nemusia byť prejavom Svätého Ducha. V oblasti prejavov ľudského ducha je treba byť veľmi obozretný, lebo nie všetko musí pochádzať od Boha. Preto sv. apoštol Pavol hovorí: „…radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov“ (1 Kor 14, 19). To, čo on píše ďalej, je platné aj dnes, vzhľadom na vonkajšie prejavy, ktoré sa pred neveriacimi a bežnými ľuďmi môžu zdať čudáctvom. Vykladať si Písmo po svojom nie je možné, lebo na to je tu autorita Cirkvi, ktorá v rámci svojho poverenia Kristom, musí dohliadať na ľudsky dobové chápanie, ktoré nás dnes viac posúva do extravagancií, ako do prehlbovania viery. Preto buďte spokojný, ak sa modlíte stáročia zaužívaným spôsobom, lebo liturgické a schválené modlitby nie sú rizikom, ale vlastné prejavy (o ktorých si nahovárajú, že sú prejavom ducha), sa veľmi rýchlo môžu vymknúť z regulárnosti a sú vždy veľkým rizikom pre pravosť viery. Prajem Vám triezvosť a opatrnosť pre hodnotenie a prijímanie toho, čo nám prináša doba, v ktorej žijeme, lebo Ježišovo upozornenie: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol“ (Mt 24, 4), je platné stále, ale predovšetkým v dnešnej dobe mediálnej vyspelosti.