Nechcem to zdieľať verejne, ale potrebujem pomoc. Cez víkend som absolvovala kurz Emauzy, odvtedy sa v mojom živote začali diať pekné, ale aj čudné veci. Také, ktoré ak by sa diali v bežný deň pred kurzom asi by som to neprežívala tak citeľne ako teraz. V podstate sú to maličkosti. Zdá sa mi, akoby mi niekto polieval kvety pred dverami do bytu a urobil neporiadok. Pýtala som sa aj susedy či to nebola ona, vravela že nie. Včera nám začal zvoniť zvonček na dverách do bytu, ale zvonček zvonil nepretržite. Ten totiž zvoní dovtedy, kým na ňom držíme ruku. Modlím sa. Byt posvätený nemám. Kňaz mi povedal, že to môže byť aj týmto. Bola som už aj na spoveď. Potrebujem vedieť, či je niečo také možné, ,alebo som sa už zbláznila. Na kurze nás bolo okolo 50 ľudí. Boli tam ženy, čo sa modlili. Kurz bol pekný, ale toto, čo sa dialo potom, nato ma nikto nepripravil. Je to na škodu, lebo by som bola pripravená… Cítila som sa ako blázon, preto Vám píšem, ale verím, že blázon nie som… Viktória

Je mi ľúto, ak sa dejú takéto veci, ktoré znepokojujú aj v rámci dobromyseľných náboženských stretnutí. Pretože dalo by sa prijať vnútorné rozochvenie svedomia, ale ťažko je prijať vonkajšie javy, ktoré oberajú o pokoj. Pokiaľ by išlo o Košickú eparchiu, kde sa to deje, bol by som vďačný za informáciu, aby som hľadal vysvetlenie. Ak však ide o ktorúkoľvek inú eparchiu, či diecézu, mal by o tom vedieť miestny biskup, aby s patričnou opatrnosťou skúmal príčiny opísaných javov. Lebo v rámci Cirkvi by sa nemalo diať nič také, čo by zneistilo veriacich v ich dôvere. Nedá sa dnes oháňať iba tým, že niečo je Cirkvou prijaté, ale je treba vedieť aj to, či sa to deje aj v jednotlivých stretnutiach v rámci platných pravidiel. Nie je potrebné vidieť za každým úkazom „čerta,“ ale nebolo by správne podceniť niečo, čo by pre neho vytváralo priestor. Zvlášť dnes musíme byť na všetko opatrní, lebo zo všetkých strán sa na nás tlačia informácie a ponuky, v ktorých sa dôsledne nie sme schopní vyznať. Preto o všetkých nejasných situáciách, ktoré sa dejú „pod hlavičkou“ Cirkvi, mala by Cirkev a jej hierarchia dôsledne vedieť, aby sa tu „nepriživoval“ ktosi, kto jej škodí. Biskup je ten, ktorý liturgický stojí na orlici, čím naznačuje, že on jasným (orlím) pohľadom bdie nad tým, aby sa v jeho teritóriu nešírili bludy a aby zabránil rozličným úskaliam, do ktorých by sa jeho veriaci mohli dostať. Čo sa týka konkrétnej rady na danú situáciu, tá je závislá od konkrétnejších informácií a skúseností, ktoré sa dajú len osobne prebrať. Istotne ste sa „nezbláznili“ ako píšete, len je treba veľmi triezvo a pomaly spoznávať súvislosti. K tomu som ustanovil skupinu kňazov okolo o. Ľuboslava Petríčka, ktorý je v Klokočove a na neho sa môžete obrátiť, ak nechcete hovoriť o veciach hneď s biskupom, alebo svojím duchovným otcom.