(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)
Kolyva sa spomína priamo v bohoslužobných knihách, a to hneď na viacerých miestach. O jej pôvode sa dozvedáme najmä zo synaxára Pôstnej triody k sobote prvého týždňa Veľkého pôstu.
Cisár Julián Apostata (361 – 363) sa pokúšal vnútiť Rímskej ríši jeho predchádzajúce, pohanské náboženstvo, pričom bol ochotný použiť na to prakticky akékoľvek metódy. Vedel, že počas prvého týždňa Štyridsiatnice sa kresťania postia mimoriadne prísne, mnohí od pondelka do piatka nejedia vôbec nič, preto koncom týždňa prídu na trhovisko kúpiť si niečo na víkend, najmä ovocie a zeleninu. Aby ich teda prinútil – aspoň nevedomky, keď to odmietajú urobiť vedome – mať účasť na pohanských obetách, dal všetky jedlá predávané na trhovisku potajomky pokropiť krvou zvierat obetovaných modlám. V noci sa konštantínopolskému patriarchovi Eudoxiovi (360 – 370) zjavil svätý veľkomučeník Teodor Tirón (umrel okolo roka 306), prezradil mu, čo cisár zamýšľa a vyzval ho, aby veriacim dočasne zakázal kupovať si potraviny na trhovisku. Na otázku, čo teda majú kresťania jesť počas soboty a nedele, veď sú vyhladnutí, svätec odpovedal, že kolyvu. Svätý Teodor Tirón mu vysvetlil, že ide o jedlo bežné v jeho vlasti, ktorého základom je varená pšenica (tú majú všetci doma, nemusia ju kupovať). Patriarcha nariadenie poslúchol a kresťania neprišli na trhovisko kúpiť si pokrmy, takže cisár svoje nariadenie odvolal. Odvtedy sa podľa bohoslužobných kníh má k sobote prvého týždňa Štyridsiatnice uvariť, priniesť do chrámu na posvätenie a konzumovať kolyva.
Vo východných cirkvách konštantínopolskej tradície, ku ktorým patríme aj my, je odnepamäti zvykom pripraviť kolyvu a priniesť ju do chrámu na posvätenie nielen v spomínanú sobotu, ale aj na počesť akéhokoľvek iného svätca, ktorého máme z nejakého dôvodu v mimoriadnej úcte, ako aj na pamiatku zosnulých, osobitne počas zádušných sobôt. Odpradávna sa však varená pšenica najprv zmieša s rôznymi druhmi sušeného ovocia, najmä hrozienok, s medom, pomletými orechmi a podobne. Jednotlivé súčasti tohto pokrmu, v podstate semienka rôznych rastlín, pripomínajú človeku zmŕtvychvstanie, a to na základe biblických slov o semienku, ktoré najprv odumrie, ale potom prinesie úrodu (pozri Jn 12, 24; 1 Kor 15, 35nn). Ak sa kolyva dobre pripraví, ide o pôstnu, ale mimoriadne chutnú a zároveň zdravú lahôdku.
Ako vidíte, rozhodne nejde o novotu, práve naopak, ide o tradíciu jestvujúcu viac ako 1600 rokov. V našom prostredí, zaiste kvôli latinizácii, takmer celkom upadla do zabudnutia.
Ak Vás tieto veci zaujali, odporúčam Vám porozprávať sa o nich so svojím duchovným otcom. V spolupráci s ním sa Vám zaiste podarí túto starobylú, ale takmer opustenú tradíciu vrátiť do života vlastnej rodiny i farnosti. V prípade záujmu Vám môžem poskytnúť na uvarenie kolyvy dobrý recept.