Duchovný život nie je čosi izolované od každodenného života, ale má tvoriť jeho súčasť. Ak Vaším životom teraz je štúdium na VŠ, potom je dôležité zakomponovať do svojho denného programu okrem prednášok a učenia aj čas pre modlitbu a pouvažovanie o spätosti poznania s poznaním Boha. Ak odtrhneme život od Božej blízkosti, vzdiali sa nám aj zmysel nášho snaženia.
Preto netreba komplikovane pozerať na zaužívané schémy duchovného života na „stretkách,“ či iba v súvislosti s liturgiou, ale treba hľadať také spôsoby, aké vyhovujú študentskému životu. Lebo iný je spôsob duchovného života kňaza, iný rehoľníka, iný otca, či matky v rodine…, ale v každom prípade nám musí ísť o zásadnú vec – nestratiť z dohľadu Božie veci a zachovať princípy Božieho zákona. To sa dá, ak si trošku usporiadame svoj čas a dodržíme si vlastnú disciplínu osobného duchovného života. Pritom využijeme aj niektoré príležitosti, ktoré nám poskytne voľnejší čas pre posilnenie viery v spoločenstve Cirkvi, na liturgiách, alebo na UPC-čkách, či iných stretnutiach.
Základom môjho duchovného života však musí zostať môj osobný vzťah k Bohu spojený s vlastným duchovným programom, ktorý si treba ustrážiť. Pritom však je už dosť možnosti pri univerzitách nájsť si čas aj na osobný rozhovor s kňazom, ktorý je poverený duchovnou službou pre vysokoškolákov, alebo aj dohodnúť si „konzultáciu“ s miestnym kňazom, ktorý poradí, ak je to potrebné. Lebo tak, ako prirodzený život nie je viazaný na schémy, len ho treba žiť rozumne, tak aj duchovný život nie je „nejaká veda,“ ale treba ho žiť v každom období a na každom mieste tak, „aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28).