Aj keď by sme akokoľvek chceli filozofovať o zmysle života, lepšiu definíciu ako podáva katechetická poučka je ťažko nájsť. Aký zmysel má život? Prečo sme na svete? Aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili a po smrti prišli do neba. Môže sa to zdať príliš nábožné, ale faktom zostáva, že zmysel životu nemôžu dávať pominuteľné veci, alebo skutočnosti ktoré nie sú stabilné. Zmysel životu dáva len ten, kto je stabilný a večný, – a tým je jedine Boh. Preto je potrebné ho poznať do tej miery, do akej sme schopní a tiež milovať ho tak, aby sme ho neurážali nezáujmom a hriechom a tak na základe pozemského života v napĺňaní jeho zámeru s nami sme mali istotu neba. To, že utrpenie je stálym sprievodcom nášho života je „zákonitosť“ hriechu, ktorý vniesol disharmóniu do nášho života a touto disharmóniou je aj nezrovnalosť našich túžob a reality utrpenia pozemského života. Treba naozaj hlbšie sa zamyslieť nad životom nielen tak, ako nám ho zjednodušene predstavuje svet. Zmyslu života sa nedá naučiť, ale treba k nemu dospieť na základe mnohých pobudnutí s Bohom a za účinnej pomoci Božej milosti, ktorú je si treba vyprosiť. Budem prosiť s Vami a verím, že aj Vy pochopíte, prečo viera v Boha je jediným východiskom.