(Odpoveď pripravil o. Marcel Gajdoš)
Svätí Otcovia, ktorí sa zišli na prvých dvoch ekumenických snemoch v rokoch 325 a 381 po Kristovi, zostavili takzvaný Nicejsko-konštantínopolský symbol, teda vyznanie viery, ktoré používame dodnes (jeho originál je grécky). Pokiaľ ide o Svätého Ducha, slávnostne vyhlásili, že vychádza z Otca. Nepochybne sa inšpirovali Jánovým evanjeliom (15, 26), hoci použili odlišnú predložku (nie grécke „para“, ale „ek“, teda nie slovenské „od“, ale „z“): „Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Takto zadefinovali predvečný pôvod Svätého Ducha vo vzťahu k Otcovi. Nevyjadrili sa však k tomu, aké vzťahy pôvodu jestvujú od večnosti medzi Svätým Duchom a Synom.
V niektorých západoeurópskych oblastiach (možno už v 5. storočí) začali kresťania dodávať do vyznania viery tvrdenie, podľa ktorého Svätý Duch vychádza nielen z Otca, ale „i Syna“ – po latinsky Filioque. Pravdepodobne predpokladali, že v pôvodine toto vyjadrenie bolo, ibaže omylom vypadlo. Vnímali ho ako mimoriadne závažné vo svojom zápase proti arianizmu (bludná náuka, že Syn a Otec nemajú tú istú podstatu). Táto vsuvka sa na celé storočia stala predmetom sporov a neraz aj ostrých diskusií. Pomerne dlho odmietali vsúvanie Filioque do vyznania viery aj rímski pápeži, ale neskôr sa s jeho prítomnosťou zmierili (7. – 11. storočie) a napokon ho prijali ako záväzný článok viery (13. storočie).
Podľa katolíckych teológov, najmä západných, ide teda o pravdivé tvrdenie, ktorého vloženie do vyznania viery bolo oprávnené. Avšak pravoslávne cirkvi predmetný dodatok razantne odmietajú. Podľa ich názoru je spomínané tvrdenie chybné, lebo Svätý Duch nevychádza z Otca i Syna, ale z Otca skrze Syna. Okrem toho, keby aj bolo pravdivé, predsa by sa nesmelo vložiť do vyznania viery, lebo ono je raz navždy ukončené; opätovne ho otvoriť by mohol iba nový ekumenický snem. Samozrejme, obidve strany majú pre svoje postoje vlastné argumenty, ktoré na tomto fóre nemôžeme podrobnejšie uvádzať a rozoberať.
Všetci katolíci, aj východní, musia veriť, že Svätý Duch vychádza z Otca i Syna. Nie všetci sú však povinní vyznávať túto vieru v Nicejsko-konštantínopolskom symbole. Gréckokatolíci, ktorí používajú grécke bohoslužobné knihy a tiež gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej vulgátnej recenzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Rusi, Srbi, Bulhari a ďalší), sa modlia vyznanie viery vždy bez Filioque. Avšak gréckokatolíci, ktorí vychádzajú z takzvanej ruténskej verzie cirkevnoslovanských bohoslužobných kníh (Ukrajinci, Slováci, Česi a ďalší), majú Filioque uvádzané v hranatých zátvorkách, čo znamená, že ho dodávajú alebo nedodávajú podľa nariadenia vlastného eparchiálneho biskupa.
Pokiaľ ide o Košickú eparchiu, platí rozhodnutie vladyku Milana Chautura z 12. novembra 1997, ktoré podpísal spoločne s vtedajším prešovským eparchiálnym biskupom Jánom Hirkom, podľa ktorého sa „i Syna“ vo vyznaní viery musí hovoriť. Z uvedeného dôvodu ho vo svojich modlitebných knižkách – na rozdiel od oficiálnych bohoslužobných kníh – nájdete vo vyznaní viery bez akýchkoľvek zátvoriek.