Hriechy sa vyznávajú tak, ako nám vo svedomí prekážajú – totiž je potrebné zreteľne zbaviť sa toho nepríjemného pocitu, ktorý nám bráni v spokojnosti myšlienok a srdca. To sa dá vtedy, keď úprimne vyjadrime v spovedi to, čoho sme sa dopustili. Konkretizuje sa len samotný skutok, resp. slová a myšlienky, ktoré viedli k hriechu bez toho, aby sme zachádzali do podrobnosti. A to v zmysle zásady: „Povedaná radosť sa znásobuje – povedaná bolesť sa minimalizuje.“ Preto katechetická poučka zdôrazňuje: „Vyznanie má byť úplné, úprimné a zreteľné“. Pri takomto postoji sa nemusíte obávať nedôslednosti, nakoľko kňaz-spovedník, ak uzná za potrebné sa opýta na to, čo je treba doplniť. Čo sa týka zabudnutia, je potrebné hriech vyznať pri najbližšej svätej spovedi s pripomenutím, že ide o zabudnutý hriech. Svätá spoveď nemá byť strašiakom, ani psychologickým vyšetrovaním, ale pokojným odovzdaním svojich vnútorných ťažkostí milosrdenstvu milujúceho Boha.
*