Ak berieme alkohol ako súčasť stolovania, alebo spoločenského posedenia a neholdujeme mu kvôli „spoločenskej únave“, teda aby sme sa pripili, potom eucharistický pôst nás viaže ako aj ostatné jedenie a pitie – jednu hodinu pred svätým prijímaním. S tým však, že pri alkohole si musíme dávať viac pozor na množstvo, lebo viac ako jedenie účinkuje na myslenie človeka. Pokiaľ tu ide, ako píšete o decentný prípitok, či aperitív, alebo digestivum, ale aj príležitostné posedenie pri čaše vínka, v tomto nie je problém a nič sa tým neznesväcuje. Pretože nie v alkohole je neúctivosť, lež v spôsobe pitia a v závislosti na ňom. Človek je totiž stvorený na to, aby „vládol“ nad všetkým stvoreným (Gn 1, 28 – 31), ale nie aby sa stal „otrokom“ závislým na čomsi, čo má on ovládať a to nielen v zmysle živočíchov a rastlín. Pritom je treba brať tiež ohľad na tých, ktorí majú svoje predsudky, aby sme ich nepohoršili, ako nás aj vzhľadom na jedlo upozorňuje sv. apoštol Pavol: „Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme (môže to byť aj krčma! – pozn.) neposmelí sa jeho svedomie…?“ (1 Kor 8, 9 – 11). Takže, ak aj decentne užívate alkohol, môžete pristúpiť k Eucharistii, len to nesmie byť na pohoršenie iným a v ťažkom hriechu. Má to byť pre posilu duše i tela a na rozmnoženie Božej milosti v nás a to so všetkou nábožnosťou a vierou. V tomto ohľade ma znepokojuje žuvačka v ústach, s ktorou niektorí prichádzajú k svätému prijímaniu, lebo tam si uvedomujem, že Kristus, ktorého prijímajú „im asi za veľa nestojí“, ak ani tú hodinku nevedia byť bez nej – takáto ľahostajnosť sa im môže veľmi vypomstiť. Iné je to, keď berieme lieky, alebo pijeme čistú vodu pre osvieženie aj počas tejto hodinky zdržiavania, lebo to je dovolené kvôli zdraviu. Pôst pred prijímaním sa dá považovať aj za istý prejav úcty, ktorú istotne neprejavujeme žuvaním žuvačky a to ani vtedy, keď ju žujeme počas rozhovoru s tými, ktorých si vážime. To patrí i k spoločenskému „bon-tonu,“ a nie len k náboženskému rešpektu.