V Katolíckej cirkvi je možná obradová voľba, ale zároveň musí fungovať aj logika veci. Napr. nebolo by ľahké kňazovi napomínať ľudí, aby prichádzali do cerkvi a manželka, by odchádzala do kostola, čo by bolo normálne vzhľadom na obradovú príslušnosť, ale pre veriacich otázne, či je to s rovnocennosťou obradov v katolíckej cirkvi pravda. Veď prečo by ináč nechávala vlastného manžela, keď ide o liturgiu? Manželka kňaza totiž má byť nápomocná v jeho kňazskej činnosti a keď nie je schopná obľúbiť si to, čo patrí k jeho životu v tejto pre kňaza podstatnej oblasti, ako môže vyzerať ich spoločný život pri výchove detí, pri riešení napr. pôstnej disciplíny a množstve ďalších drobností, ktoré sú v jednotlivých obradoch rozličné i v ďalších skutočnostiach každodenného života? Kňazské manželstvo je natoľko špecifické, že nie je možné nemať vyriešené spoločné záležitosti duchovného a rodinného života o to viac, že kňazská rodina sa má ako celok stať príkladom pre farnosť. Myslím, že tieto otázky by boli bezpredmetné, ak pochopíme, že manželstvo s kňazom je istým povolaním k oveľa väčším obetám pre požehnané účinkovanie kňaza pri ohlasovaní evanjelia.